SUCHÁ HORA. Veľkonočná nedeľa sa v prihraničnej dedine už jubilejný desiaty raz niesla v duchu goralských tradícií, folklóru, hudby a tanca. Folklórna skupina Goral organizovala tradičné podujatie Goralská nedeľa.
Najskôr len príležitostne
Dedina žije folklórom od nepamäti až dodnes. Aj keď oficiálny súbor so stálym vedúcim roky nemali. Deti tancovali a spievali v hladovskom detskom súbore, občas aj suchohorskí muzikanti dopĺňali hladovských. Pravdou však je, že pri rôznych akciách v dedine sa dala dokopy skupina tanečníkov, ktorých sprevádzala goralská muzika pod vedením Jána Šimeka st. A tento príležitostný súbor sa v roku 1977 zmenil na organizovaný, ktorý najskôr viedla Mária Chovančáková a po dvoch rokoch Ľudovít Dreveňák.
Hoci je datovanie suchohorských súboristov zložité, isté je, že sa aj dnes, v dobe, kedy folklór nie je taký populárny, nájde dostatok nadšencov, ktorí sa chopia vedenia súboru, lákajú nových členov, trápia sa spoločne na skúškach, trénujú, vymýšľajú choreografie, vybavujú účasť na rôznych podujatiach a napokon sami niekoľko akcií počas roka organizujú.
Pred desiatimi rokmi
Jedným z podujatí, podľa tohtoročného počtu návštevníkov čoraz obľúbenejších, je aj veľkonočná veľká goralská nedeľa. Prvý ročník zorganizovalo bývalé vedenie skupiny ešte v roku 2008.
„Bolo obdobie, kedy skupina nefungovala, lebo ju nemal kto viesť,“ spomína súčasná vedúca Dominika Kukucová. „Po čase sa však zišli starí súboristi Daniel Krátky, Jozef Kovalik a Katarína Šimaľová Šuvadová a dohodli sa, že ho skúsia obnoviť.“
Vtedy zrejme ešte netušili, čo z toho napokon bude. Už prvej skúšky sa však zúčastnilo veľa ľudí. Vedúci teda začali vymýšľať tance, hľadali a skúšali aj nové, učili nových členov. „Keď videli, že to všetkým ako-tak ide, rozhodli sa, že by bolo fajn urobiť nejaké mini podujatie, kde by sa mohli ukázať. A najvhodnejším dátumom bola práve Veľká noc. Pozvali zopár súborov a z ojedinelej malej akcie sa stalo dnes už tradičné veľkonočné podujatie.“
Náročná organizácia
Spočiatku mal Goral na akcii len krátky vstup s ukážkami tradičných tancov, piesní a hudby. V ostatných ročníkoch pridali súboristi aj scénky.
Nacvičiť všetko tak, aby sa ľudia bavili, ale aj si užili autentický, kultúrny zážitok, nie je jednoduché. Na skúškach, ktorých nie je veľa, keďže väčšina členov sa dokáže stretnúť zväčša len cez víkendy, to neraz poriadne vrie. Zábavu a smiech občas striedajú hádky, hnev, slzy.
V konečnom dôsledku však folklórni profesionáli na javisku pred divákmi predvedú to najlepšie, čo v nich je. A o tom, že by sa súčasná vedúca súboru sťažovala na svojich zverencov, nemôže byť ani reč. Pre ňu je pri príprave akcie najťažšie niečo celkom iné. „Zohnať dostatok zaujímavých súborov,“ hovorí Dominika Kukucová. „Keďže je to počas Veľkej noci, každý má svoje plány, chce byť cez sviatky s rodinou.“
Bohatý repertoár
Goralu sa tento rok podarilo vyplniť viac ako trojhodinový program vystúpeniami folkloristov známych i menej známych mien. Hornooravcom sa predstavil súbor Kicora z Lendaku, Majerán z Liptovského Hrádku, Gajdošská dvojka Beskýd a Gurňanki z Hornej Oravy, detský folklórny súbor Goralček či Folklórny súbor Terchovec – Ľudová hudba Bobáňovci z Terchovej.
Podvečer nabitý folklórnymi tónmi uzavreli členovia domácej Folklórnej skupiny Goral so scénkou z tradičnej dedinskej zábavy.
„Ďakujeme všetkým, ktorí ste prišli, vždy tu bolo veľa ľudí, ale tento rok sa vás nazbieralo naozaj hodne,“ prihovorila sa vedúca skupiny prítomným na záver. „Vďaka najmä rodičom, že nám trpeli naše nočné výjazdy, že nás púšťali, že mali strpenie a najmä ďakujeme za všetky opraté a ožehlené košele.“
