Vo svete je málo umelcov, ktorí sú maliari a ilustrátori zároveň. Martin Kellenberger pokračuje v stopách Albína Brunovského, Ľudovíta Fullu a Vincenta Hložníka, ktorí časť svojej tvorby venovali deťom.
Ako ste sa dostali ku kresleniu obrázkov do kníh?
Knihy som mal rád odmalička. Otec bol známy ilustrátor a maliar. Na Vianoce som dostával krásne ilustrované knihy. Vtedy som si povedal, že keď budem veľký, rád by som do nich kreslil obrázky.
Je ťažké vymýšľať a kresliť obrázky?
Pri poézii stačí vytvoriť obrázkom náladu. Pri knihe pre deti tvoríte nový svet. Figúrky, hlavné postavy, chlapčekov, dievčatká, zvieratká, prírodu. Dôležité je, aby ste presne vystihli prostredie slovenské, európske, africké. Aké stromy tam sú, aké zvieratá. Knihu si musím prečítať a pripraviť sa na vierohodné podanie. Aby deti vstúpili do krásnej krajiny a videli všetky hlavné postavy tak, ako to spisovateľ napísal. Musím sa držať obsahu. Keď sa pustím do ilustrovania knižky, do určitej miery sa prispôsobujem spisovateľovi, jeho myšlienkam, deju. Aj ja ich obohacujem svojimi nápadmi tak, aby vznikol hodnoverný svet.
Encyklopédia sa nedá ilustrovať ako rozprávka, ktorej kresby potrebujú fantáziu. Ak je v knihe príbeh, ktorý treba namaľovať realisticky, tak to musím urobiť. Ak sa stratil malý pudlík, nemôžem nakresliť jazvečíka, alebo kóliu. Deti by si to všimli a čudovali by sa. Pri knihách fantazijných, kde lietajú kvetináče, si môžem dovoliť všetko. Ilustrovanie je tvorivá, namáhavá práca ako každá iná. No nie je to len práca, ale aj poslanie. Je to odovzdanie niečoho pre naše deti.
Prečo maľujete aj učebnice?
Splnil som si veľký sen. Keď som bol malý chlapec, vravel som si, že učebnice sú smutné, nudné. Povedal som si, že keď budem veľký, tak by som chcel, aby tam boli pekné obrázky. Žiaci si učebnicu otvoria a budú sa cítiť, ako keď vyjde slniečko. Uvidia krásnu krajinu, lúky, zvieratká, indiánov, všetko možné. Zasmejú sa a budú sa tešiť v škole. Kniha je príbeh, výtvarník sa ho snaží nakresliť. Ale učebnica skrýva množstvo vedomostí, je to zmes, preto je to náročnejšie. Musí to byť harmonické, zladené, ale aj pestré a v jednej výtvarnej línii. Ale tá námaha stojí za to, lebo učebnice sú pre deti z chudobných rodín a slabších sociálnych vrstiev často jediné knihy, ktoré majú k dispozícii. No našťastie majú k dispozícii aj školské a obecné knižnice.
Sú všetky knihy veľmi dobré, alebo sú aj horšie?
Medzi knihami je tiež rozdiel, tak ako medzi autami. Ak je napísaná pútavo, šťavnato, vynikajúco, pri čítaní sa už usmievam, robím si poznámky a teším sa, ako ju budem ilustrovať. Sú aj fádnejšie knihy, pri ktorých sa musím vypäť, aby to malo svoju fazónu a deti oslovili. Je to podobné ako jazdiť na trabante alebo mercedese. Musím sa snažiť lebo obrázok je prvá línia kontaktu, až potom sa do nej čitateľ začíta.
Odkiaľ beriete múzu?
Niekto si myslí, že múza neexistuje. Existuje, ale samozrejme, že múza nie je všetko. Treba sa veľa snažiť a učiť. Tak ako Peter Sagan. Nebicykluje dobre preto, lebo dostal dobrý, pekne nafarbený bicykel. Výborný športovec je preto, lebo miluje pohyb, chce sa zlepšovať fyzicky ale aj duševne. Výtvarník je taký ako každý iný človek. Niekedy ste aj vy silní a namotivovaní, inokedy ste unavení, nechce sa vám pracovať. Sú aj horšie dni bez nápadu. Vtedy je dôležité, aby priletela múza. Sadne si ako motýlik na plece, niečo pošušká do ucha. Vtedy sa niekedy stačí pozrieť von oknom, popred ktoré preletí vtáčik a niečo vám napadne.
Školáci chodia na umenie čoraz menej. Ako zareagovala galéria? Čítajte
Čo ste maľovali, keď ste boli malý?
Indiánov. Vtedy boli populárni Winnetou a Old Shatterhand. Ako deväťročný som si nakreslil malú knižku s indiánmi, ako chytajú ryby, lovia bizóny. Nechýbal indiánsky tábor, krásna príroda. Napísal som k tomu aj príbehy. Nakoniec som zobral mame ihlu a niť, na konci ktorej som urobil dvojitý uzlík, aby sa kniha nepokazila, zošil som ju a urobil komiks.
Ktorá kresba bola prvá uverejnená?
Bolo to v období štúdia na vysokej škole, keď som kreslil pre detské časopisy Ohník a Zornička.
Ako sa volala vaša prvá kniha, ktorú ste ilustrovali?
Zlaté leto od Márie Topoľskej. Vydalo ju nakladateľstvo Mladé letá v roku 1983. Sú v nej básničky o všetkých ročných obdobiach.
Ktorá je vaša najobľúbenejšia kniha?
Mám rád veľa kníh. Doteraz si niekedy prelistujem Knihu džungle. Bol tam malý Mauglí a zlý tiger, zabijak Šer chán. Maugli mal našťastie rozum, ktorý mu pomohol tigra prekabátiť a vždy vyhral. Milujem Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského. Je v nich veľa múdrosti, prekonávania zlého, fantázia, dobro.
Ako dlho trvá ilustrovanie knihy?
Tenké ilustrujem niekoľko dní, hrubé aj niekoľko mesiacov. Napríklad Veselé potulky po Slovensku a Veselé potulky po svete. Musel som si toho veľa naštudovať, aby som nakreslil vhodné obrázky. Je ich tam možno štyristo obrázkov a to trvá dlho.
Čo robíte počas voľného času?
Rád bicyklujem, chodím na výlety. Mojou láskou je hudba. Mali sme založenú kapelu. Hudba mi vracia silu, keď som unavený. Keď vám otecko dá po zadku a ste znechutení, pekná pieseň vám vráti silu a vieru, že máte radi otecka, mamičku, že si opravíte zlú známku. Veď učiteľky chcú pre vás dobre, lebo keby ste boli hlupáci, čo s vami bude? Učitelia chcú, aby ste boli múdri, mali dobré povolanie, rodiny. Takto môžete ozdobiť Slovensko ako nádherný náhrdelník inteligenciou, láskou k ľuďom, lebo to je najkrajšie. Nesmiete pritom zabudnúť snívať, pretože to vám pomôže okolo vás urobiť raj, tak ako to spievam v pesničke, ktorú sme nahrali s kapelou Kaleráb gigant.
MARTIN KELLENBERGER
Akademický maliar, grafik a ilustrátor. Od roku 1981 do 1992 pracoval ako výtvarný redaktor vo vydavateľstvách Tatran a Mladé letá.
Pôsobí na výtvarnej katedre Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity.
Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, animovanému filmu a radia ho medzi najprestížnejších knižných ilustrátorov. Jeho dielo reflektuje európske i svetové dejiny a kultúrnu históriu ľudstva a preto sa v ňom často objavujú biblické motívy, či osobnosti stredoveku, novoveku i moderny. Je verný aj kúzlu rozprávok a predovšetkým človeku.
Mal viaceré autorské výstavy nielen doma, ale i v USA, Maďarsku, ČR, Rakúsku, Francúzsku. Získal viacero ocenení, medzi nimi Cenu Ľudovíta Fullu (2001), bol nominovaný na medzinárodnú Cenu Hansa Christiana Andersena. Ilustroval viac ako sto kníh.
Patria medzi ne napríklad tieto: Zlatá kniha rozprávok (Božena Němcová), Slovenské obrázkové povesti (Ondrej Sliacky), Rozprávky z počítadla (Krista Bendová), Môj macík (Mária Rázusová – Martáková), Rozprávky zo skrine (Libuša Friedová). Jeho kresby spestrujú aj napríklad Čítanku pre 3. ročník základných škôl (Soňa Benková), Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 2. ročník základných škôl (Veronika Bakalová), Učebnicu Etická výchova pre 2. ročník základných škôl (Eva Ivanová), Čítanku pre 7. ročník špeciálnych základných škôl (Mária Barancová).
