NIŽNÁ. Prvý februárový víkend roku 1968. Skupinka sedemnástich nadšencov sa stretáva pri chate v Oraviciach, aby spoločne prvý raz prešla Skorušinským pohorím až do Nižnej. Z podujatia sa stala tradícia, ktorá pretrváva až dodnes.
Najskôr dvojdňový prechod
Spočiatku trasa začínala pri hlavnej chate v Oraviciach. Kto alebo čo dalo podnet na zorganizovanie dnes tradičného prechodu, súčasní organizátori povedať nevedia. Isté však je, že prvýkrát ťahali stopu na Skorušinu sedemnásti bežkári. Hlavnými aktérmi a nemenovanými krstnými otcami prvého ročníka sa stali Fero Pavčo a Maňo Hučala.
Väčšina zo sedemnásťčlennej partie nadšencov a milovníkov zimných športov pracovala v niekdajšej Tesle. Mnohí boli dobrovoľníkmi v horskej službe. Spočiatku bolo podujatie dvojdňové. V sobotu turisti prechádzali Tichou, Juráňovou a Bobroveckou dolinou. Pre problémy s ubytovaním urobili organizátori z dvojdňovej akcie jednodňovú. Spočiatku lyžiari používali najmä zjazdové lyže s voľnou pätou. Tie neskôr vystriedali drevené bežky, ktoré sa často lámali. Preto v batohu nikdy nechýbala náhradná plechová špička. Potom nastúpila éra laminátu v kombinácii s drevom, šupiny na sklznici, sprejové vosky či ďalšie vymoženosti techniky.
Rôzne začiatky
„Prechod zvyčajne začínal v Oraviciach a končil v Nižnej, trasa mala asi 21 kilometrov,“ hovorí Ján Šimák z Klubu slovenských turistov Nižná, ktorý prechod organizuje v súčasnosti. „Na Košariskách sa často účastníci z Krásnej Hôrky a Medvedzia odpoja, a „zbehnú“ do Krásnej Hôrky. Pre spestrenie podujatia sme posledné ročníky začali miesta začiatku meniť. V roku 2014 a 2015 sme štartovali v Zábiedove. Trasa sa tým zmiernila, ale predĺžila, zhruba na 30 kilometrov. Vlani a tento rok sme išli z Vitanovej, trasa má 23 kilometrov.“
Ak je slnečno, športovcom sa naskytnú nádherné výhľady na Roháče, Oravskú Maguru, Malú Fatru i Chočské vrchy. Pri trase začínajúcej vo Vitanovej vidieť aj poľské a Belianske Tatry, Oravsko-kysucké Beskydy, Babiu horu či poľský vrch Gorce.
Drevená dominanta zhnila
Po prvom ročníku sa podarilo zorganizovať druhý, tretí, štvrtý. Vždy sa našli ľudia, ktorí si s potešením obuli bežkárske topánky, zapli sa do bežiek a išli naprieč Skorušinským pohorím. Do povedomia športovej verejnosti sa prechod dostal v roku 1978, kedy sa konal už jeho 12. ročník. Počas vtedy ešte dvojdňového podujatia prešlo trasu medzi Oravicami a Nižnou zhruba tristo turistov z rôznych kútov vtedajšej spoločnej republiky.
Drevená pyramída na vrchole Skorušiny, kde turisti oddychovali, doslúžila v 70. rokoch. Rozpadla sa. Športovci z Brezovice ju nahradili v roku 1989, na jej mieste postavili oceľovú rozhľadňu.
Traťový rekord medzi Oravicami a Nižnou je menej ako tri hodiny. Najdlhšie prechádzali trasu účastníci počas druhého ročníka. Pre množstvo čerstvého snehu trval prechod až viac ako osem hodín. Trasu viackrát absolvoval aj nevidomý Jozef Buroš z Dolného Kubína.
Nielen na bežkách, ale aj pešo
Za 50 rokov sa prejazdu zúčastnilo viac ako 3000 ľudí, stali sa len tri vážnejšie úrazy – jedna zlomená noha, zlomené rebrá a vnútorné krvácanie po náraze do stromu.
Počet účastníkov sa každý rok mení. Záleží najmä od počasia. „Posledné roky sú zimy skúpe na sneh, takže niektoré ročníky sme absolvovali pešo,“ hovorí Ján Šimák. „Vtedy je účasť skromnejšia, zvyčajne do dvadsať ľudí. Keď sú snehové podmienky a aj počasie dobré, ideme na bežkách. Boli ročníky, na ktoré prišla aj stovka bežkárov. Atmosféra je vždy výborná. Nikdy nie je núdza o dobrú zábavu a množstvo smiechu.“
Turisti na trase míňajú kaplnku Nad Studienkami, zasvätenú turistom. Anjel drží za ruku pútnika a v druhej má otvorenú bibliu, kde je napísané archaickou slovenčinou – Angelum svým přikázal o tobě, aby tě opatrovali na všech cestách tvých.
