Orava na Facebooku my oravské noviny oravské echo

Hlinené podlahy ľudia zhutňovali tancom. Nie hocijakým

Nech je plech plechom a betón betónom. Odkaz niekdajších majstrov zo Zázrivej tlmočí súčasníkom odborník, architekt Igor Krpelán. Sprvoti považoval ich rozprávanie za sympatické povery. Až kým sa sám nepresvedčil, koľko pravdy je v ich slovách.

Stavba pece mala v minulosti svoje zákonitosti.(Zdroj: Archív Igor Krpelán)

VYŠNÝ KUBÍN. Viete, ako škrupina z vajca ochráni strechu pred hmyzom či vtákmi? Alebo koľko hliny treba na upečenie bochníka chleba? Alebo že základové drevo označené krížikom zhnije neskôr, ako to bez krížika? Myslíte, že ide len o vtipné povery našich starých rodičov? Opak je pravdou.

Neuveriteľné sa stalo skutočným

Igor Krpelán pochádza z Banskej Bystrice. Na Oravu sa priženil. Ako sám hovorí, bolo jeho šťastím, že sa vďaka manželke dostal do nášho regiónu. Rýchlo totiž nadobudol pocit, že sa mal narodiť práve tu. Bol mladý, keď sa prisťahoval na Oravu.

Život či osud mu v tom čase privial do cesty majstrov staviteľov zo Zázrivej. „Boli to neuveriteľne skromní ľudia,“ spomína. „Dávali nám najavo, že my sme múdrejší ako oni a my sme tomu verili. Až neskôr som si uvedomil, akú chybu sme robili.“

Zrejme aj vďaka tomu, ako majstri zo Zázrivej zanietene a zaujímavo rozprávali o tajoch výstavby tradičných oravských dreveníc, stala sa tradičná architektúra srdcovkou dnes uznávaného architekta. Aj keď spočiatku starých mužov počúval s určitým nadhľadom a neveriacim úsmevom na perách.

„Vnímal som ako milú poveru, keď mi povedali, že drevenica, ktorej základové drevo nie je poznačené krížikom, zhnije skôr. Alebo to, že slepačie vajce ochráni podkrovie domu, či skutočnosť, že pri pečení chleba je dôležité aj množstvo hliny. Neveril som tomu. Myslel som, že ma takéto niečo nemôže zaskočiť. Bolo ťažké uveriť tomu. Ale keď som si to nechal vysvetliť, odrazu všetko dávalo zmysel. A zistil som, o akých úžasných veciach mi hovorili.“

Nie je rovina ako rovina

Naši predkovia žili s prírodou, nielen v nej. To znamená, že čerpali to, čo im ponúkala. Nesnažili sa silou-mocou pretvoriť niečo, čo vytvorila, na niečo iné. Niet sa teda čo čudovať, keď aj pri stavbe domov využívali všetko, čo mali okolo seba. Efektívne a logicky. Napríklad pri umiestňovaní drevenice. Ľudia využívali terén, ktorý mali k dispozícii.

„Pred časom mi písala staršia pani,“ rozpráva Igor Krpelán. „Chcela projekt na dom. V liste opísala, kde na pozemku stojí lipa, kam vrhá tieň, odkiaľ fúka vietor, kde sa robia záveje, kadiaľ tečie voda. To sú dnes pre väčšinu ľudí nepodstatné záležitosti, lebo sa proti tomu vieme brániť. Ale načo? Mali by sme spolupracovať s okolím, ako voľakedy naši predkovia.“

Mrzí ho, keď vidí, ako súčasní stavitelia pretvárajú okolie podľa projektu na stavbu domu a nie naopak. „Dnes, ak má stavebník stavať na svahovitom pozemku, prvé, čo urobí – dva týždne bagruje do svahu, aby ho zrovnal so zemou. Následne však zistí, že po krásnom výhľade na Choč už nie je ani stopy, pretože vidieť len do odseknutého svahu. Nehovoriac o tom, že svah sa časom začne zosúvať a ohrozovať dom. Treba teda ďalšie peniaze na jeho spevnenie. Áno, na rovine sa stavia lacnejšie, ale nie za cenu, že si rovinu umelo vytvoríme. V minulosti sa objekt zásadne prispôsoboval terénu a stal sa tak jeho prirodzenou súčasťou.“

Výber stromov

Hotovou vedou, bez štipky irónie, bolo v minulosti vyberanie a stínanie stromov vhodných na stavbu drevenice. Bolo len zopár ľudí, ktorí toto drevo chodili vyberať. V Zázrivej to dokonca robil slepý muž. Dnes ťažko povedať, ako to bolo možné. Isté však je, že domy postavené z dreva, ktoré vyberal on, slúžili ľuďom desaťročia.

V minulosti sa ľudia riadili environmentálnou logikou, my dnes zväčša o nej iba hovoríme.

Igor Krpelán

V súčasnosti netušíme, odkiaľ drevo pochádza, aké je staré, kedy bolo vyťažené. V minulosti to ľudia vedeli celkom presne.

„Už pri výbere dreva v lese, bol na kmeň stromu nad miestom budúceho rezu, z južnej strany vyťatý sekerou kríž,“ hovorí odborník. „Ten potom slúžil na orientáciu dreva pri jeho ďalšom opracovávaní a uložení na určené miesto. Vždy bol na hornej strane, teda dole severnou stranou, kde je drevo prirodzene najhustejšie a logicky najviac odoláva vlhku. Okrem toho kmeň stromu vytvára spravidla mierny oblúk s vnútorným zakrivením orientovaným smerom na sever, čím je prirodzeným spôsobom, pri horizontálnom uložení v stene zrubu dosiahnuté jeho určité predpätie a súčasne stabilné uloženie na dvoch koncoch. Malo to taký úžasný zmysel, že nám bude ešte dlho trvať, kým pochopíme, ako veci fungujú a naši predkovia to vedeli už vtedy.“

Presné množstvo hliny

Žiadna drevenica sa v minulosti nezaobišla bez murovanej pece. Technológia jej výstavby bola obdivuhodná. Je až ťažké uveriť, že naši predkovia pri ich výstavbe riešili ešte aj to, koľko hliny musia na jej výstavbu použiť, aby sa v nej upiekol chlieb. Ten sa totiž nikdy nedával do pece, v ktorej ešte horel oheň. Musela byť teda vyhriata natoľko, aby chlieb nezhorel, ale ani aby nezostal napoly surový.

„Vykúrenú pec gazdiná vymietla a chlieb uložila na čistú plochu,“ hovorí Igor Krpelán. „Požadované tepelné parametre dosiahli objemom použitého materiálu, pozostávajúceho jednak z murovanej časti, teda z kamenného muriva, ale najmä z určitého množstva hliny, ktorá tvorila výplň priestoru obklopujúceho dutinu pece, kam sa sádzal chlieb, a jej objem bol presne stanovený.“

Každá gazdiná teda presne vedela, že keď vloží chlieb do pece predtým, než odíde do poľa, bude dochrumkava upečený, kým sa vráti domov.

Tanec ako zhutňovač

Ako slepačie vajce, lepšie povedané, škrupina z neho, ochránila strechu pred hlodavcami, vtákmi či hmyzom? Stavitelia ju ukrývali do zdobených stĺpikov umiestnených vo vrchole striech, priamo do štvorcípej korunky. „Bola zaistená ako v klietke, klincami pribitá do hrotov korunky,“ vysvetľuje architekt. „Toto riešenie údajne fungovalo ako účinné plašiace zariadenie proti vtákom, hlodavcom a dokonca aj hmyzu, zrejme zvukovými efektmi ľudským uchom nepočuteľnými, spôsobenými jemnými vibráciami škrupiny vplyvom prúdenia vzduchu.“

Fascinujúcim je, ako dokázali ľudia kedysi spojiť príjemné s užitočným. Hlinené podlahy vraj totižto zhutňovali tancom, takzvaným burkotom. Presne vedeli, aká dlhá pieseň je na to potrebná, či koľko krokov.

Dôležité tiež bolo, akú hlinu na podlahu použili. Nemohla byť hocijaká. Ťažili ju z úvozov ciest až po Michalovi, keď už gazdovia zohnali dobytok z paše a zviezli seno z polí. Hlina premiesená nohami zvierat, spojená s ich trusom a časťami obilia či sena bola perfektným a hotovým materiálom, ktorý dnes treba vyrábať vo fabrike.

Štyri kritériá

Igor Krpelán kladie dôraz na to, že ľudia v minulosti robili tak, aby veci mali zmysel, boli funkčné, až potom nasledovala estetická stránka, ktorá bola prirodzeným dôsledkom uvedených zásad. To znamená, že ľudia stavali nie preto, lebo chceli krásny veľký dom, ale preto, že potrebovali niekde bývať. Na zrealizovanie ich zámerov im často stačil zdravý rozum.

Popri potrebe bola ďalším kritériom, ktorým sa naši predkovia riadili, jednoduchosť. Nasledovala úprimnosť. Najmä materiálov, z ktorých stavali. „Dnes kúpite plech na nerozoznanie od škridle či šindľa,“ rozpráva Igor Krpelán. „Ale prečo? Plech nech je plechom, škridla škridlou. Rovnako betón a kameň. Veď kameň má svoje vlastnosti, ktoré betón nenahradí. Ale betón je tiež veľmi dobrý materiál, treba ho použiť tam, kde má opodstatnenie. Nech sa úprimne prizná každá surovina. Neukrývajme ju za inú.“

V minulosti sa ľudia riadili environmentálnou logikou, my dnes o nej zväčša len hovoríme. Napríklad hlina a drevo. Boli, sú a budú najprirodzenejšími materiálmi v živote človeka. „Dokážu sa vysporiadať s teplom, vlhkom. Pochopiteľne, my dnes na to máme klimatizačné zariadenia, rekuperačné jednotky. Je až neuveriteľné, čo všetko dokážeme napchať pod omietku, aby sme dosiahli vlastnosti, ktoré prirodzene dosahujú základné materiály.“

Známy architekt navrhuje rôzne domy. Samozrejme, aj moderné. Vnútorne je však presvedčený, že zdravšie bývanie ako v drevenici či v drevenom dome neexistuje. „Od majstrov zo Zázrivej som sa naučil úžasné veci. Je však druhá vec, ako ich pochopíme, ako ich vnímame. Mali by sme sa naučiť využívať vzory minulosti, aby sme opäť mohli konštatovať, že v tejto krajine nielen žijeme, ale že žijeme s ňou.“

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


  1. Balvany sú pre most dočasným riešením 874
  2. Starosta reagoval na výzvu Fica, popisuje korupciu pri výstavbe ciest 654
  3. Policajtov trápila najmä mládež. Bavila sa až príliš 313
  4. Hladina rieky Oravy prudko kolíše. Čo s tým? 257
  5. Leštiny s Babínom ponúkli hokejovú prestrelku 253
  6. Zákamenné už bude hrať na novom ihrisku 232
  7. Uspeli až na tretí raz, postavia zberný dvor 225
  8. Jesenný líder zo Zubrohlavy stratil vedúcu priečku Foto 196
  9. Derby v Nižnej rozhodol žolík z lavičky Foto 142
  10. Dolný Kubín zaskočil druhé Oravské Veselé Foto 121

Riešime za Vás

zlomená lavička
Dolný Kubín

zlomená lavička

Vyriešené
Smeti pri Orave
Dolný Kubín

Smeti pri Orave

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Orava

Balvany sú pre most dočasným riešením

Desiatky rokov staré mosty v dedine by potrebovali generálku. Ako prvý príde na rad zrejme most na ceste do Sihelného.

Starosta reagoval na výzvu Fica, popisuje korupciu pri výstavbe ciest

Starosta Mútneho Marián Murín zareagoval na výzvu premiéra a napísal list, v ktorom poukazuje na predraženú výstavbu ciest.

Policajtov trápila najmä mládež. Bavila sa až príliš

Počet priestupkov, ktoré rieši trstenská mestská polícia, klesá. Nižšia je aj výsledná suma za pokuty, ktoré policajti vybrali od ľudí.

Hladina rieky Oravy prudko kolíše. Čo s tým?

Správca toku a tí, ktorí ho využívajú sa dohodli na regulácii vodného toku.

Leštiny s Babínom ponúkli hokejovú prestrelku

Hneď na úvod jari v siedmej lige sa z posledného miesta odlepilo Istebné.

Blízke regióny

V drese Sparty prekonal Casillasa, po jari ukončí úspešnú kariéru

S najpopulárnejšou hrou na svete začal v ôsmich rokoch pod vedením trénera Pavla Homolu. Z Kysúc sa postupne vypracoval na slovenského reprezentanta, v drese popredných českých klubov si zahral najprestížnejšie súťaže sveta.

Vrtuľník letel na pomoc cyklistovi v bezvedomí

Vážne zraneného cyklistu našli náhodní okoloidúci.

Zlatíčkom Turca sa stala rozkošná ocinkova princezná

Každá mama má doma svoje zbožňované zlatíčko. My sme však v našich novinách hľadali Zlatíčko Turca. Už ho poznáme. Malí víťazi sa už tešia z cien.

VIDEO: Vlci "zobudili" Žilinu, manažér musel splniť stávku

Žilinskí hokejisti si po 11 rokoch zahrajú v semifinále play off našej najvyššej súťaže.

Môžu sa tešiť na novú cyklotrasu

Viac ako tri milióny eur budú určené na výstavbu cezhraničnej slovensko-poľskej cyklotrasy.

Všetky správy

Zrušeniu amnestií nič nebráni, odhlasovali zmenu ústavy (minúta po minúte)

Matka mŕtveho Róberta Remiáša Anna hovorí o výnimočnom dni.

Remiáš za ním cestoval hodiny. Kde sa skrýval Fegyveres

Oskar Fegyveres netušil, ako dlho sa zdrží na úteku mimo Slovenska.

Pozrite sa, ako naozaj vyzerajú miesta späté s únosom Kováča ml.

Kde sú, čo sa tam stalo a ako sa odlišujú od filmového spracovania?

Deň, keď Samsung utiekol konkurencii (analýza Galaxy S8)

Obrovský displej, najvýkonnejší čip, moderné technológie a veľké ambície prekonať konkurenciu o niekoľko generácií dopredu.

Je to vojna? Belgičania nechcú, aby Sagan vyhral

Pred rokom sa slávna klasika Okolo Flámska skončila sólovou jazdou Petra Sagana. Teraz jeden z najsilnejších tímov vraví, že bude Slovákovi škodiť.

Kam vyraziť