Orava na Facebooku my oravské noviny oravské echo

Nehostinná Orava s pohostinnými ľuďmi lákali filmárov

Uprednostňujete počas sviatkov rodinnú pohodu pred televíziou s klasickými slovenskými filmami? Sledujte ich pozorne. Mnohé z nich nakrúcali na Orave.

Mária Jašurková si s desiatkami ďalších ľudí z Čimhovej zahrala vo filme Živý bič.(Zdroj: Naďa Kališová)

ČIMHOVÁ, TRSTENÁ, ZÁBIEDOVO, ZUBEREC. Viete, čo majú spoločné klasické slovenské filmy Živý bič, Rysavá jalovica, Tisícročná včela, Rok na dedine, Drevený chlieb, Zem spieva, Vlčie diery, Krutá ľúbosť či Tri gaštanové kone? Majú viac ako 40 rokov, približujú neľahký život našich predkov a vo všetkých sú zábery z hornej Oravy.

Neopúšťaj nás

Písal sa rok 1966, keď rodák z Liesku, režisér Martin Ťapák, prišiel aj s filmovým štábom na hornú Oravu. Nakrúcal tu film podľa románu Mila Urbana, Živý bič. Viacero záberov je zo zubereckého Múzea oravskej dediny. Pozorný divák však zachytí aj kaplnku so zvonicou, ktorá dodnes stojí v časti Zábiedova, v Hámričkách. Jedna z hlavných hrdiniek Eva sa v nej modlila, keď ju cestou z poľa zastihla búrka.

Okrem hercov si v slovenskej klasike zahrali aj ľudia z Čimhovej. Práve z tejto dediny sú zábery z kostola, odkiaľ vojaci brali kostolný zvon. Na natáčanie svätej omše si spomína 76-ročná Mária Jašurková. „Všetci sme spievali Neopúšťaj nás, neopúšťaj nás, matka. Kostol bol plný ľudí, babky, dedovia aj deti. Mala som vtedy 24 rokov. Robila som v Tesle. Pamätám si, že nás priviezli autami, aby sme boli doma skôr a stihli natáčanie.“

Dodnes je v čimhovskom kostole kazateľnica aj oltár, pred ktorým stál kňaz, keď ľuďom oznamoval, že kostolný zvon zoberú vojaci. A presne v tom čase Štefan zabil maďarského veliteľa. Keď padal zvon z veže čimhovského kostola, Štefana vojaci popravili.

„Miništranti boli odtiaľto, aj kostolník, no veľa ľudí zo záberov už pomrelo,“ hovorí Mária.

Na štáb si Oravčanka spomína s úsmevom na perách. „Boli skvelí, takí normálni ľudia, toľko sme sa spolu nasmiali. Ani sa im odtiaľto nechcelo odísť. To boli ešte také uvoľnené časy. Zakrátko však prišiel rok 1968 a už nič nebolo ako predtým. Ťapák ešte potom natočil pár filmov, ale už nie veľa. Ešteže sa im podarilo urobiť toľko filmov predtým, lebo dnes by nemali čo pustiť do televízora cez sviatky.“

V Trstenej aj Hámričkách

Rysavú jalovicu s nezabudnuteľným Jozefom Krónerom ako Adamom Krtom videl snáď každý. Je to ďalší z filmov, ktorý patrí k zlatým dielam slovenskej či československej kinematografie. Tvrdiť, že celý film je natočený na hornej Orave si netrúfame. S pokojným svedomím však môžeme povedať, že väčšina scén je z nášho regiónu.

Pamätáte si napríklad na scénu, kedy podnapitý Adam s kmotrom Trnkom zastavujú okoloidúcich a pýtajú sa, či nevideli ich stratenú jalovicu? Tak tá je natočená pri trstenskom kostole. Na ďalších záberoch vidieť kostolnú záhradu s niekdajšími kostnicami.

„Pamätám si Jožka Krónera, ako sa potácal okolo Roháča,“ spomína Veronika Kubíková zo Zábiedova. „Rysavú jalovicu tu natáčali dlho.“ Scéna, v ktorej sa Adam Krt ukrýva poza staré hroby, pretože sa bojí zavíjajúceho strašidla, je z trstenského židovského cintorína. Kmotor Trnka zisťoval u ľudí, či nevideli Adama, pred kaplnkou v Hámričkách. Podľa spomienok pamätníkov by z toho istého miesta mala byť aj lavička, ktorej sa Adam prihováral so slovami Lavička, netancuj, pekne stoj, aspoň kým ja prejdem.

Tvrdý, drevený chlieb

Krátky film o drevorubačoch a furmanoch Drevený chlieb zrejme pamätajú skôr tí starší. Slovenské televízie ho už dnes tak často nevysielajú. Je čiernobiely, natočený v roku 1969. Hralo v ňom minimum hercov.

Neľahkú prácu v lese ilustrovali reálni furmani z hornej Oravy, zo Zábiedova, ale aj z iných dedín, dej sa odohráva v hornooravských lesoch. Väčšina Oravcov v tých časoch pracovala v horách. Bolo jedno, či bol piatok alebo sviatok. Robili stále, aby prežili. Aj na Štedrý deň.

„Drevo, drevo, celý deň len drevo. Zima v ruky, zima v nohy, zima všade. Prídeš dolu, tvrdý ako cepy, dostaneš niekoľko mizerných korún. Či sa ti nezachce trochu sa pozhovárať? Ej veru zachce. A ako! Bijeme sa s horou, s drevom, tvrdý je to chlebík, tvrdý, drevený, ej veru drevený.“

Túto myšlienku vyslovil hlavný hrdina Dreveného chleba, keď sa po náročnom dni viezol na saniach domov. Ťažko pracovali Oravčania. Aj keď teplomer klesal pod dvadsať stupňov pod nulou. Aj keď mali sedieť s rodinou pri štedrovečernom stole.

Oravské drevenice aj hory

Drevená dedina z podroháčskeho skanzenu bola, rovnako ako v súčasnosti, aj v minulosti vyhľadávaným miestom filmárov. Pamätná je napríklad scéna z lavice cez Studený potok, z ktorej sa hlavná protagonistka filmu Zuzanka Hraškovie pošmykne a spadne do vody. Podobný pohľad zachytil režisér Martin Ťapák aj vo filme Živý bič. V ňom však z lavičky do rozbúreného potoka spadla mladá Eva.

Typické oravské drevenice zachytili kamery aj vo filmoch Tisícročná včela, Drevená dedina či Krutá ľúbosť.

Jedna z najtragickejších scén vojnového filmu Vlčie diery, kedy Ondrejovi zaseklo nohu vo zvážnici na spúšťanie dreva a jeho brat mu ju musel odrezať, bola podľa slov oravských pamätníkov natočená v zubereckých Roháčoch.

Vo filme Tri gaštanové kone, ktorý približuje pašovanie koní cez slovensko-poľské hranice, je zase záber z kaplnky, ktorá dodnes stojí na rozhraní zábiedovského a habovského katastra.

Zabudnutý film

Dokumentarista Karol Skřipský natočil ešte v roku 1964 film Žijem. V televízii ho vysielali dvakrát. Dej sa odohráva počas Slovenského národného povstania. Nakrútený je na motívy rozprávania otca Márie Jašurkovej, ktorý bojoval ako partizán. Povolali ho na front, no veliteľ ho stiahol z vagóna, aby sa zostal starať o kone. Máriinho otca vyhlásili za zbeha. S ďalšími dvomi mužmi utiekol pod Ďumbier. Pomoc hľadali v horskej chate. Natrafili však na nemeckých vojakov. Jeho dvaja spoločníci tam padli, jemu sa podarilo ujsť. Prešiel do Liptovskej Osady, potom Zuberca, napokon skončil v Podbieli, odkiaľ si ho odviezla rodina. Film natáčali na Liptove aj Orave, filmári išli presne po miestach, ktoré im opísal Máriin otec.

„Je škoda, že tento film už nevysielajú,“ hovorí pani Mária. „Je to pekný film. Aj teraz by mal čo povedať divákom.“ Možno sa niekedy opäť objaví v programe. A vy budete vedieť, že hovorí o Oravcovi, ktorý chcel žiť natoľko, že ušiel spred pažby nemeckých pušiek.

Amerika alebo slovenská klasika?

Zachytiť všetky filmy, na natáčanie ktorých si režiséri vybrali nehostinné, ale na prírodu a ústretových ľudí bohaté scenérie Oravy, je náročné.

Pozorné sledovanie desiatok klasických slovenských a českých filmov by zabralo celé dni. Jeden si pritom nemusí všimnúť všetky scény z Oravy.

Ak sa vám zunovali americké komédie, drámy a romanťáky, všetky s rovnakým alebo podobným dejom, môžete si pozrieť tvorbu našich režisérov a hľadať v nich známe tváre, miesta.

Vďaka slovenským filmom s myšlienkou a dušou si starší zaspomínajú, v niektorých protagonistoch možno spoznajú svojich príbuzných, známych, kamarátov. Mladší sa dozvedia, ako žili naši predkovia. Inak, ako dnes. Život bol menej uponáhľaný. Ťažký, neraz nespravodlivý, ale napriek všetkému krásny.


  1. Nezvestnú Zdenku stále nenašli 2 659
  2. Na svet prišli ďalší malinkí Oravci Foto 1 502
  3. Neznámu látku v rieke Orave likvidovali hasiči 770
  4. Anonym opäť pohrozil bombou 695
  5. Zubrohlava si dala najkrajší darček ku veľkému jubileu Foto 526
  6. Peter Triebeľ: V boxerskej federácii sa nehrá fér 291
  7. Ľudia nechcú na námestí ticho. Čo tam spôsobilo milý rozruch? 264
  8. Vodári nestíhali vyťahovať žumpy. Čo sa dialo? 238
  9. Malí filmári z Oravy ukážu svoj film v Tokiu. Pozrite, o čom je 189
  10. Pochodeň Mierového behu prešla oravskými obcami Foto 173

Najčítanejšie správy

Orava

Nezvestnú Zdenku stále nenašli

Viac ako sto profesionálov a dobrovoľníkov opäť prehľadávalo rieku, brehy, ale aj okolie dediny.

Na svet prišli ďalší malinkí Oravci

Nech sa im v živote darí, nech sú rodičom na radosť a svetu na osoh.

Neznámu látku v rieke Orave likvidovali hasiči

Hustá biela pena vytekala do rieky z bývalého areálu SEZ-ky. Polícia aj inšpekcia životného prostredia zisťujú, kto ju vypustil. Podnik hovorí, že z jeho areálu do rieky nevedie žiadne potrubie.

Anonym opäť pohrozil bombou

Najskôr súdy, potom pošty, teraz VUB banka sa stali obeťou bombovej hrozby. Nahlásil ju dnes ráno neznámy páchateľ.

Zubrohlava si dala najkrajší darček ku veľkému jubileu

Posledné kolo sezóny 2016/2017 bolo štedré ku fanúšikom. Na šiestich štadiónoch padlo až 45 gólov.

Blízke regióny

Otvoria prvé kúpalisko na Kysuciach!

Kysučania sa dočkali prvého kúpaliska. Otvoria ho už o pár dní.

Lipovecké jazierka lákajú plavcov, no ľudia tam vraj nemajú čo hľadať

Vodné plochy pri Lipovci by mnohí aktivisti radi videli ako rekreačnú oblasť. Od firmy, ktorá tam ťaží štrk požadujú, aby upravovala brehy pre lepší prístup ľudí. Spoločnosť tvrdí, že by ich to ale stálo peniaze navyše a ľudia pri jazierkach, kde sa pracuje, nemajú čo hľadať.

Národný poklad Slovenska rozkradli, chýba v ňom zlato

​​​​​​​Matica slovenská sa rozhodla urobiť inventúru roky zapečatenej bezpečnostnej skrinky Národného pokladu. Prišla na mnoho nezrovnalostí. Národ vraj prišiel o 870-tisíc eur.

Vyše osemsto domácností zostane bez elektriky

Približne 850 odberateľov v obci Ochodnica zostane tento piatok na nejaký čas bez elektriny.

Cestu medzi Skalitým a Oščadnicou uzatvoria

Dopravný úsek, ktorý využívajú mnohí obyvatelia na skrátenie cesty, bude v najbližších dňoch zatvorený.

Všetky správy

Vyšla nová vlastnícka štruktúra Váhostavu, zverejnila ju aj Penta či Brhel

V protischránkovom registri majú Brhel, Fiľo, Haščák či Široký zapísané prvé firmy.

Poznáme najlepšie motory roka 2017

Najvyššie ocenenie pripadlo už druhýkrát motoru z Ferrari, získal v ankete dokopy už sedem cien.

Tréner mladých Talianov: Hapala by mali za tie reči potrestať

Taliansky tréner reagoval na slová Pavla Hapala.

Z Národného pokladu Matice slovenskej zmizla časť zlata

Kontrola Národného pokladu Matice slovenskej ukázala aj poškodenie umeleckých diel.

Ukrajinu zasiahol masívny hackerský útok, v Černobyle musia merať manuálne

Zasiahnuté sú letiská, pošta, ale aj vládne inštitúcie. Problémy hlásia aj západné firmy.

Kam vyraziť