Štvrtok, 29. jún, 2017 | Meniny má Peter, Pavol, Petra
Pridajte si svoje mesto

Jaskyňa nesľubuje kvapľovú výzdobu, ale skôr adrenalín

Orava ponúka návštevníkom ďalšiu atrakciu, posvietia si na ňu čelovkami. Jaskyniari otvorili pod Roháčmi prírodný podzemný klenot.

V Brestovskej jaskyni.(Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

ZUBEREC. Zuberecká chodba, Brodňanského riečisko, Jazierková sieň, Bivaková sieň, Kopečného chodba a Sieň potápačov – tak sa volajú sprístupnené časti podzemia povyše Zuberca neďaleko Múzea oravskej dediny. 

Dve poschodia

Po dlhodobých speleologických a speleopotápačských prieskumoch dosahuje dnes jaskyňa dĺžku zhruba dva kilometre, z toho polovicu však môžu vidieť iba potápači. 
Brestovská jaskyňa nesľubuje pre návštevníkov bohatú kvapľovú výzdobu, skôr adrenalínový zážitok.
Správa slovenských jaskýň sprístupnila na prehliadku trasu dlhú 220 metrov, návštevníci prejdú po nej tam a späť. 
Pred vstupom do podzemia, v ktorom je teplota na úrovni štyroch až šiestich stupňov Celsia, dostanete prilbu a čelovku. Raz máte pod nohami hladinu podzemného potoka, inokedy nad hlavou skalný masív, kde tu vám pri prehliadke pomôže lano. Sprístupnený priestor má dve poschodia, z jedného do druhého prechádzate strmými schodiskami či po stupačkách.


Vzhľadom na stiesnenejšie podmienky je vstup do jaskyne obmedzený na maximálne 15 ľudí v skupine a päť až šesť skupín denne. Prehliadka trvá zhruba 50 minút.

Trinásta jaskyňa

Brestovská jaskyňa je trinástou otvorenou jaskyňou, ktorú prevádzkuje Správa slovenských jaskýň. Jej riaditeľ Ján Zuskin vyzdvihol prácu členov Slovenskej speleologickej spoločnosti. „Vďaka nim poznáme bohatstvo v podzemí. Za ostatných 20 rokov máme objavených viac ako tritisíc jaskýň, dohromady ich je na Slovensku vyše sedemtisíc.“
Do technického zabezpečenia a vybavenia Brestovskej jaskyne investovala Správa slovenských jaskýň viac ako stotisíc eur. 
„Vklad, ktorý urobili dobrovoľní jaskyniari a výskumníci, nikto nespeňažil, tak nech má z toho osoh Slovenská republika, nie súkromníci,“ povedal Zuskin. „Táto jaskyňa je špecifická, je veľmi dobrým doplnkom ku službám, ktoré už poskytujeme. Úlohou správy jaskýň je prevádzkovať aj menej ziskové jaskyne, aby sme ľuďom poskytli maximálne uspokojenie. Pokiaľ by sme k prevádzke tejto jaskyne pristupovali čisto ekonomicky a dali vysoké vstupné, zarobila by si na seba viac, avšak naším cieľom je skĺbiť ochranu prírody a environmentálnu výchovu.“
Vzhľadom na obmedzenú kapacitu vstupov a vysoký záujem verejnosti uvažujú jaskyniari s vytvorením rezervačného systému. 

Pozostatky doby ľadovej

Brestovská jaskyňa je druhou sprístupnenou jaskyňou v Tatrách. Známejšou doteraz je Belianska jaskyňa na východnej časti horstva. Jedna od druhej sa výrazne líšia. 
„Belianska je staršia, vytvárala sa pred troma až piatimi miliónmi rokov, keď sa Tatry začali len dvíhať,“ vysvetľuje geomorfológ Pavel Bella zo Správy slovenských jaskýň. „Jaskyňa neďaleko Zuberca pod Roháčmi zas dokladuje mladú históriu vývoja Tatier. Vytvorila sa v stredných štvrtohorách.“
Jaskyniari datovali sedimenty v podzemí. „Pred 200- až 300-tisíc rokmi bolo dno jaskyne trocha vyššie a celé priestory vypĺňala voda,“ hovorí Bella. „Keď sa dolina zahĺbila nižšie, hladina vody poklesla. Otvorili sa prvé suché priestory a mohla začať vznikať kvapľová výzdoba.“ 
V porovnaní s inými jaskyňami, ako je napríklad Domica či Demänovská jaskyňa slobody, je výzdoba v Brestovskej jaskyni oveľa chudobnejšia. „Je to jednak tým, že vytvorenie kvapľov si vyžaduje dlhší geologický čas, ale aj tým, že horninové prostredie nad jaskyňou má na to menej vhodný chemizmus ako v iných jaskyniach.“
Brestovská jaskyňa je však vzácna nielen z geologického hľadiska, ale pre jaskynnú faunu. „Hlavne na podzemnom riečisku sa nachádzajú mnohé endemity. Ide o jedinečné živočíchy veľkosti jeden až dva milimetre, najväčšie zhruba dva centimetre. Mnohé tu žili ešte koncom doby ľadovej. Keď sa začalo otepľovať, hľadali chladnejšie prostredie, vchádzali do pôdy a potom sa dostali do jaskyne.“
Brestovská jaskyňa tiež patrí medzi druhovo najpestrejšie podzemné úkryty netopierov na Orave, zatiaľ ich zistili deväť.


V jaskyni robia výskum aj geológovia. V spolupráci s jaskyniarmi tam umiestnili prístroje, ktoré sledujú, ako sa Tatry pomaličky dvíhajú. 
Spodná časť jaskyne je vytvorená v druhohorných vápencoch, v hornej miestami vidieť treťohorné karbonátové zlepence. Aj toto rozhranie je zaujímavé pre geológov. 

Príspevok cestovnému ruchu

Obec Zuberec otvorenie Brestovskej jaskyne víta. Pred vstupom do nej vybudovala náučný chodník a na prevádzku poskytla dočasne technické zázemie pri folklórnom amfiteátri oproti Múzeu oravskej dediny. Spolu so Slovenskou správou jaskýň uvažujú o vybudovaní samostatnej budovy pre správu jaskyne. 
„Vždy nám išlo o to, aby sme mohli ponúknuť návštevníkom čo najviac možností trávenia voľného času,“ hovorí starosta Zuberca Vladimír Šiška. „Dnes teda môžu spoznávať krásu prírody nielen na povrchu, ale aj v podzemí.“ 
Ako dodal, Zuberčania poznajú Brestovskú jaskyňu od nepamäti. V histórii slúžila nielen ako prírodný skvost, ale aj ako technická pomôcka. Keď tieklo dedinou málo vody, či už na pohon mlynov, píly alebo elektrárne, tak odrazením vody zo Studeného potoka cez túto jaskyňu dopĺňali vodu v Števkovskom a Suchom potoku. Podobne sa dopĺňal aj prameň pitnej vody Dva smreky. Pri záplavách zas jaskynný systém neprepustil väčší prietok.
Od roku 1979 je Brestovská jaskyňa zapísaná v zozname národných prírodných pamiatok. 

Z histórie objavovania 

Prvé zmienky o jaskyni pochádzajú z druhej polovice 19. storočia od poľských bádateľov. V prvom známom opise jeden z nich konštatoval, že je škoda, že jaskyňa leží na mieste, ktoré nenavštevujú turisti. „Inak by sa tu bolo treba zamýšľať nad akousi plťou alebo lavičkou z dosák.“
V 20. rokoch minulého storočia sa v jednej zo zápisníc Klubu československých turistov objavila správa, že „jaskyňa pri horárni Brestová bola preskúmaná a bolo konštatované, že je ťažko prístupná a nezaujímavá“. 
„Napriek týmto vyjadreniam kapitán Kopečný s vojakmi 1. a 2. horského práporu z Dolného Kubína v lete roku 1924 pracoval dva týždne na vyčistení a sprístupňovaní jaskyne,“ hovorí Vladislav Mikula, predseda oravskej oblastnej skupiny Slovenskej speleologickej spoločnosti. „Vo vzdialenosti 250 metrov od vchodu do jaskyne mal ich postup zastaviť nepreniknuteľný hlboký vodný sifón.“
O prienik ďalej sa pokúšali aj ďalší zanietenci.
Po roku 1945 v Klube československých turistov začala pôsobiť sekcia jaskyniarstva, ktorej členovia začali navštevovať jaskyne nielen na dolnej Orave, ale aj v Roháčoch. 
Prvá mapa vznikla v roku 1958 s dĺžkou 445 metrov a od tohto obdobia sa ustálil jej terajší názov Brestovská jaskyňa. 
„Ďalší prienik do jaskyne sa začal orientovať na potápačský prieskum a k tomu bolo treba vybudovať bezpečný prístup k hlavnému sifónu,“ hovorí Mikula. „V roku 1968 sa uskutočnil prvý speleopotápačský prieskum hlavného sifónu. Potápači zo Žiliny preskúmali prvých 55 metrov s hĺbkou 19 metrov.“
V roku 1974 sa pokúsili o zdolanie sifónu ďalší potápači, z Košíc, Brna i Švajčiarska. Zamerali časť sifónu, ale pre technickú poruchu sa museli vrátiť.
V osemdesiatych rokoch jaskyniari objavili v doline Volariská Čajkovu jaskyňu dlhú 55 metrov a pokračovanie Brestovskej jaskyne smerom k vyvieračke v dĺžke 120 metrov.
V roku 1979 sa konečne podarilo trenčianskym potápačom prekonať 120 metrov dlhý sifón, prekonali aj ďalšie štyri sifóny a objavili nové priestory. 

V máji 1981 sa zamerali priestory za hlavným sifónom. Zdokumentovalo sa ďalších 600 metrov chodieb.
„Prvý zámer sprístupnenia Brestovskej jaskyne vypracovala Správa slovenských jaskýň v roku 1972 a v 1981 až 1985 začali prípravy na jej sprístupnenie,“ pokračuje v predstavovaní histórie jaskyne Vladislav Mikula. „V roku 1984 spracovali jaskyniari základnú mapu podzemia povyše Zuberca, o štyri roky neskôr aj podrobnú mapu.“
Garantom výskumnej činnosti v lokalite bola Správa slovenských jaskýň. V roku 2008 publikovala výsledky bádania v Slovenskom krase č.1. 
Výskum a prieskum tejto lokality však prebieha naďalej. Podarilo sa prepojiť vyvieračku so Závrtom pod cestou a zistiť bočné prítoky.
„Činia sa aj členovia Oblastnej skupiny Orava, ktorí zdokumentovali ďalších 150 metrov nových chodieb, takže systém Brestovskej jaskyne má už dĺžku 2150 metrov,“ dodal Mikula. „Som veľmi rád , že sa aj v Trstenej vytvorila skupina jaskyniarov, ktorí aktívne pracujú na tejto lokalite a pričinili sa o objavenie nových priestorov.“

 


  1. Nezvestnú Zdenku stále nenašli 724
  2. Z tradičného ostalo málo. V Polhore to ukázali deťom Foto 539
  3. Skala nad hlavnou cestou sa rozpadáva 496
  4. Zubrohlava si dala najkrajší darček ku veľkému jubileu Foto 346
  5. Oravskú Jasenicu zaplavili stovky mladých futbalistiek Foto 271
  6. Čo povedali na obchvat Tvrdošína analytici? 247
  7. Na svet prišli ďalší malinkí Oravci Foto 233
  8. Tlak vody z vodojemu je nízky, vadí to spotrebičom 210
  9. Peter Triebeľ: V boxerskej federácii sa nehrá fér 204
  10. Zvedavé kukučky robili chemické pokusy 149

Najčítanejšie správy

Orava

Nezvestnú Zdenku stále nenašli

Viac ako sto profesionálov a dobrovoľníkov opäť prehľadávalo rieku, brehy, ale aj okolie dediny.

Z tradičného ostalo málo. V Polhore to ukázali deťom

Ostrva, voscok, baba, pokos či náručko, pozostatok holí, nasledovníci niekdajších bačov. Polhorské deti videli, ako sa žilo kedysi. Organizátori veria, že si z tradičného dopoludnia aspoň niečo odniesli.

Skala nad hlavnou cestou sa rozpadáva

Správca cesty chce, aby bralo odstránil majiteľ pozemku, ktorým je cirkev.

Zubrohlava si dala najkrajší darček ku veľkému jubileu

Posledné kolo sezóny 2016/2017 bolo štedré ku fanúšikom. Na šiestich štadiónoch padlo až 45 gólov.

Oravskú Jasenicu zaplavili stovky mladých futbalistiek

O turnaj bol veľký záujem. Organizátorka musela niektorým povedať nie.

Blízke regióny

Odsúhlasili cenu vstupného na kúpalisku v Čadci

Jedným zo zaujímavých bodov rokovania zastupiteľstva bolo aj schválenie cenníka vstupného Letného kúpaliska Čadca. Tu poslanci oproti návrhu z mestskej rady schválili niekoľko zmien.

V Čadci pribudne takmer 500 pracovných miest!

Na rokovaní mestského zastupiteľstva Čadca predstavila svoj plán spoločnosť, ktorej poslanci neskôr predali veľkú časť priemyselného parku.

Nerozlučné krásky zo Sučian majú šancu stať sa fotomodelkou Európy

​​​​​​​O tom, že v Turci máme krásne dievčatá niet pochýb. Dve kamarátky zo Sučian postúpili do finále fotomodelingovej súťaže. Vďaka ich príjemnému zovňajšku už dostali veľa atraktívnych ponúk.

V centre Žiliny bude v lete rušno. Poznáme program Žilinského kultúrneho leta

V Žiline budú počas najbližších troch mesiacov stovky kultúrnych podujatí, koncertov, premietaní pod holým nebom a festivalov. Rozbieha sa tradičné Žilinské kultúrne leto.

Diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité uzatvoria

Pokiaľ ste plánovali dnes, prípadne v ďalších dňoch využiť diaľničný úsek D3 Svrčinovec – Skalité, budete sa musieť rozhodnúť pre inú trasu.

Všetky správy

Historička Bednaříková: Nerobme pri utečencoch rovnaké chyby ako Rimania

Povedať, že civilizácie zanikali pre nízku pôrodnosť, je zjednodušovanie, tvrdí česká historička Jarmila Bednaříková.

Prihlásil sa a vyhral. Kandidát na člena predstavenstva VšZP nemal protikandidáta

Je veľká pravdepodobnosť, že výberové konania automaticky uprednostnia človeka, ktorý je funkciou dočasne poverený, tvrdí analytik.

Nenávidí ho celá Amerika. Teraz môže skončiť za mrežami

Tridsaťštyriročný americký investor Martin Shkreli je pre mnohých najväčším symbolom takzvaného zvráteného kapitalizmu.

Ak Sagan nevyhrá zelený dres, bude to sci-fi

Sagan je taký multifunkčný a univerzálny, že vo futbale by zahral rohový kop a vzápätí by už strieľal na bránku, tvrdí Alberto Contador.

Požiar na Záhorí sa podarilo lokalizovať, už horí viac ako 20 hodín

Plamene pomáha hasiť aj vrtuľník letky Ministerstva vnútra.

Kam vyraziť