DOLNÝ KUBÍN. Podľa merania akreditovanej spoločnosti Ingeo Žilina z 26. mája tohto roku sa v litri vody vytekajúcej spod starej skládky v Širokej nachádzalo až 7,26 miligramu arzénu. Norma povoľuje 0,2 mg/l. Podobnú hodnotu, 7,26 mg namerali aj v roku 2008. „Za osem rokov odtiekla zo smetiska takmer jedna tona jedovatého arzénu dole Oravou,“ upozornil Dolnokubínčan Ján Šimún. „A na to miesto chce spoločnosť ESI voziť komunálny odpad.“
Tri skládky
V územnom pláne mesta je lokalita Široká určená na ukladanie odpadu. Nachádzajú sa tam tri skládky. Prvá, hneď pri hlavnej ceste, patrí mestu, starajú sa o ňu Technické služby. Roky slúžila na ukladanie komunálneho odpadu z dolnej Oravy. V súčasnosti je uzatvorená, zrekultivovaná a monitorovaná. Prekrytie nepriepustnou fóliou zabezpečuje, aby do nej netiekla dažďová voda.
Dole však fólia chýba, preto sa do nej dostane spodná voda. Pri skládke sa nachádza prekládková stanica komunálneho odpadu, ktorý Technické služby pozbierajú z mesta a okolitých dedín a kamióny ich následne odvážajú na skládku do Martina.
„Arzén nepochádza z našej skládky,“ povedal konateľ Technických služieb Pavol Heško. Opiera sa o merania v dvoch vrtoch. Jeden je nad skládkou, druhý pod ňou. Z výsledkov merania a záverečnej správy vyplýva, že na základe celého doterajšieho monitoringu je možné konštatovať, že voda tak ako doteraz, je kontaminovaná už pred vstupom pod teleso skládky, vplyvom skládky priemyselného odpadu.
„Na to, čo sa deje na dvoch skládkach nad nami, nemá mesto ani Technické služby vplyv,“ povedal Pavol Heško.
Nová skládka
Nad skládkou komunálneho odpadu sú dve skládky priemyselného odpadu. Stará a nová. Nová sa nachádza na telese starej a vybudovala ju OFZ v roku 2000. Podľa prevádzkovateľa spĺňa všetky normy, ktoré požadujú zákony. Spodnú časť tvorí 1,5 milimetrová nepriepustná fólia, ktorá zabraňuje prieniku spodnej vody. Táto skládka je stále otvorená a môže sa do nej voziť priemyselný odpad. Preto sa do telesa dostáva dažďová voda.
Z tohto dôvodu pod ňou postavili čistiareň odpadových vôd. Jej úlohou je vyčistiť kontaminovanú vodu a čistú ju pustiť do Oravy.
Vpredu je nová skládka priemyselného odpadu v Širokej, vzadu vpravo stará. (zdroj: Martin Pavelek)
Predstavitelia OFZ tvrdia, že ani táto skládka nie je príčinou výskytu arzénu. Čistiareň čistí okrem vody z novej skládky aj zachytené vody vytekajúce zo starej skládky, ktoré obsahujú arzén.
Čistené ale nie sú priesakové vody zo strany skládky, ktoré idú mimo drenážneho systému skládky a vznikajú hlavne v daždivých obdobiach. „Vodu z čistiarne pod skládkou kontroluje externá autorizovaná organizácia Slovenský vodohospodársky podnik v nepravidelných mesačných intervaloch,“ povedal člen predstavenstva OFZ Anton Sklárčik. „Čistiareň čistí vody tak, že z nej vytekajúce vody spĺňajú zákonom stanovený limit. Za prvý polrok 2016 bol priemerný obsah arzénu v súlade s normou. Výsledky pravidelne kontroluje Slovenská inšpekcia životného prostredia Žilina.“
Tretí podozrivý
Posledným podozrivým je tretia, stará skládka. Vznikla v 70. rokoch po otvorení hutníckeho závodu v Širokej, ktorého majiteľom bol štátny podnik Oravské ferozliatinárske závody. Za viac ako tridsať rokov na nej skončili tisíce ton trosky z výroby ferozliatin. Ale pravdepodobne nielen troska našla miesto v Hlbokej doline. Niektorí domáci obyvatelia tvrdia, že tam odpad vyvážala aj SEZ a dokonca aj ZVL z galvanizovne.
„Skládku na deväťdesiat percent tvorí odpad z hutníckej výroby,“ povedal Anton Sklárčik. „Podľa informácií z minulosti tam bol vyvážaný aj odpad z galvanizovní SEZ a ZVL.“
Obsah arzénu v priesakovej vode vytekajúcej zo starej skládky je abnormálne vysoký. Množstvo vody závisí od počasia. Najviac je po zime pri topení snehu a počas dažďov.
Vysoký obsah arzénu sa nachádza v priesakových vodách. (zdroj: Martin Pavelek)
Zloženie vody dokazujú dlhoročné merania, ktoré sú súčasťou protokolu monitorovania kvality podzemných a povrchových vôd na skládke Široká. Každého polroka ho vypracúva pre Technické služby Envigeo Banská Bystrica.
Okrem spomínaných dvoch vrtov merajú zloženie priesakovej vody pod starou skládkou aj pri výtoku do Oravy. Pod starou skládkou sa od roku 1994 objavujú rôzne čísla. Takmer všetky vysoko prekračujú povolenú hranicu. Najvyššie číslo uvádza až 49 miligramov na liter. Priemer je 12,85 mg/l.
Táto voda tečie ďalej starou betónovou rúrou popod zrekultivovanú a uzatvorenú skládku komunálneho odpadu do spoločnej rúry, do ktorej sa napája ešte potok. Merania pri vtoku do Oravy dokazujú, že obsah arzénu je už nižší, ale aj tak dosahuje priemer 4,2 mg/l.
„Merania v rieke Orava už ale nevykazujú žiadne zvýšené hodnoty,“ povedal Anton Sklarčík. „Z čistiarne odpadových vôd ide voda do rieky Orava osobitným potrubím a kvalitu čistenia je možné kedykoľvek skontrolovať.“
Dlhodobý problém
Merania dokazujú, že arzén zamoruje vodu v Orave už dlhé roky. Otázkou ostáva, prečo sa to stále deje? Prečo majiteľ starej skládky neurobí také opatrenia, ktoré by tomu zabránili? Pretože majiteľom je štát.
Anton Sklárčik vysvetlil, ako táto situácia nastala. Starú skládku využíval od svojho vzniku štátny podnik Oravské ferozliatinárske závody v Širokej. V roku 1999 vstúpili Oravské ferozliatinárske závody do konkurzu. Pri predaji majetku zostala stará skládka vo vlastníctve štátu. Arzén, ktorý je v odpade na starej skládke, obsahovali niektoré suroviny, ktoré sa dovážali šesť rokov začiatkom 80. rokov.
Aj súčasná spoločnosť OFZ však zo začiatku produkovala odpad, preto postavili už spomínanú novú skládku priemyselného odpadu podľa platných noriem. Tento odpad ale neobsahuje zvýšené hodnoty arzénu. Súčasným prevádzkovateľom je ESI.
Odpad už neprodukujú
Teraz však nastala nová situácia. Nová skládka má rozlohu približne 2,2 hektára, kapacitu 250-tisíc metrov kubických. V súčasnosti má ešte voľnú kapacitu na uloženie 130-tisíc metrov kubických. Odpad tam však nepribúda.
„Zmenila sa technológia výroby,“ povedal Anton Sklarčík. „Máme bezodpadovú výrobu. Troska a prachy sa tam už nesypú. Skládka je otvorená, treba ju naplniť, aby sme ju mohli uzatvoriť.“
Preto OFZ založila spoločnosť ESI, ktorá chce získať povolenie aj na ukladanie komunálneho odpadu na novú skládku.
Ján Šimún na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva povedal, že s tým nesúhlasí. „Nemôžeme tam dať ďalší odpad, ktorý ju zaťaží.“ Argumentoval aj stanoviskom Slovenskej inšpekcie životného prostredia Žilina, ktorá upozorňujeme, že v súčasnosti využívaná kazeta novej skládky je na telese bývalej skládky, ktorá je evidovaná ako environmentálna záťaž s vysokou prioritou navrhnutá na sanáciu. Predmetná kazeta bola podľa neho povolená s tým, že prevádzkovateľ uzatvorí a zrekultivuje starú skládku, čo sa však nestalo. „Celé územie je kontaminované a predstavuje vážne riziko pre životné prostredie.“
Skládku chcú rekultivovať
Aktivistovi Jánovi Šimúnovi sa tiež nepáči, že mesto vraj so spoločnosťou ESI rokuje o prevzatí novej skládky a tým aj všetkých rizík, ktoré so sebou prináša.
Mesto vydalo k situácii stanovisko. „V kontexte možnosti vyvážať komunálny odpad mesta na súkromnú priemyselnú skládku v katastrálnom území Kňažia mesto so zástupcami prevádzkovateľa skládky o tejto možnosti nerokuje, neprijalo o tom žiadne rozhodnutie a ani ho k tomu neviažu žiadne záväzky. Mesto sa dlhodobo zaoberá stratégiou nakladania s komunálnym odpadom, pričom environmentálne hľadisko je pri tomto rozhodovaní jedným z najdôležitejších.“
Anton Sklarčík tiež potvrdil, že žiadne rokovania o prevode skládky na mesto sa nikdy neuskutočnili a vlastník skládky, spoločnosť ESI, o tom ani nikdy neuvažoval. „Vraveli sme mestu, že máme záujem vytvoriť skládku komunálneho odpadu, a ak sa nám to podarí, tak sme otvorení akejkoľvek spolupráci výhodnej pre obe strany. Mesto a občania môžu na tom len ušetriť. Platby za komunálny odpad by sa pre občanov mohli podstatne znížiť. Veď za dopravu do Martina musia platiť.“
Súčasné povolenie chce spoločnosť ESI rozšíriť o komunálny odpad. (zdroj: Martin Pavelek)
Pravdepodobne z tohto dôvodu mesto pri vyjadreniach počas konania nemalo voči zámeru ESI námietky.
„O zámere rozhodnú štátne orgány,“ povedal Pavol Heško. „Ak budú splnené všetky zákonom stanovené požiadavky a normy na prevádzkovanie takého druhu skládky, nevidíme problém, aby sme boli zákazníkom firmy. Vozili by sme tam odpad. Za jeho uloženie by zodpovedal prevádzkovateľ, ktorým by mesto nebolo.“
Anton Sklarčík upozornil ešte na jednu závažnú skutočnosť. „V súčasnej dobe prebieha výberové konanie na rekultiváciu a uzatvorenie starej skládky, ktorá patrí štátu. Keď sa to uskutoční, celý problém so skládkami v Širokej bude vyriešený. Nová skládka OFZ nespôsobuje žiadne znečistenia a po naplnení bude taktiež uzatvorená a rekultivovaná.“ Odhadol, že keby spoločnosť ESI získala povolenie na ukladanie komunálneho odpadu, odpad z dolnej Oravy by zvyšných 130-tisíc metrov kubických zaplnili za osem až desať rokov. „Potom by celá oblasť bola zrekultivovaná.“
Anton Sklárčik tvrdí, že podľa zainteresovaných by skládkovanie komunálneho odpadu na existujúcej skládke nemalo na okolie žiadny negatívny vplyv.
Ochrancovia životného prostredia bojujú proti ukladaniu komunálneho odpadu v Širokej. Svoje pripomienky poslali nielen slovenským úradom, ale aj na sekretariát Ramsarského dohovoru do Švajčiarska.
