ORAVA. Dolný Kubín má najvyššiu mieru nezamestnanosti zo Žilinského kraja napriek tomu, že zamestnávatelia ponúkajú desiatky voľných pracovných miest.
Klesajúci trend
V júni bolo na Slovensku evidovaných 9,45 percent ľudí bez práce, v Dolnokubínskom okrese 9,23 percent.
Vlani v takom čase dosahovala nezamestnanosť na Slovensku 11,55 percent a oravské okresy boli pod touto hranicou. V Dolnom Kubíne evidoval úrad práce 2187 nezamestnaných, čo predstavovalo 11,33 percenta.
„Okrem mája, kedy sme registrovali zvýšený počet vysokoškolákov, ktorí ukončili štúdium, sa miera nezamestnanosti neustále znižovala až na súčasných 1833 disponibilných nezamestnaných,“ hovorí Zuzana Kršková, riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne (UPSVaR).
Podobný trend nastal v Tvrdošíne. Pred rokom nemalo prácu 1701 obyvateľov tvrdošínskeho okresu (9,88 percenta, o dvanásť mesiacov to bolo už len 1210 nezamestnaných (6,83 percenta).
Ešte lepšia situácia je v najväčšom oravskom okrese Námestovo, kde je ekonomicky aktívnych viac ako 27-tisíc ľudí. Pred rokom evidovali 2877 nezamestnaných (10,69 percenta), v júni tohto roku ich bolo už len 1870 (6,81 percenta). Od začiatku roka si v tomto okrese našlo prácu 1267 nezamestnaných. „Živnostníkov pribudlo viac ako päťsto,“ povedala Margita Podstavková, vedúca služieb nezamestnanosti UPSVaR Námestovo. „Viac ako 320 ľudí požiadalo o vyradenie z rôznych dôvodov.“ Do zahraničia odišlo 222 ľudí bez toho, aby nahlásili, či si prácu našli. Ďalších 144 ľudí úradu práce potvrdilo, že si prácu v zahraničí našlo.
Práca v kuchyni je náročná
Obidva úrady práce tvrdia, že zatiaľ nevedia o žiadnom väčšom prepúšťaní. Naopak, počet voľných pracovných miest v súčasnosti aj na Orave rastie. Pridávajú sa agentúry, ktoré ponúkajú prácu mimo regiónu.
„V našom okrese má cestovanie za prácou tradíciu, čo výrazne prispieva k tomu, že po Žiline a Martine máme najnižší počet nezamestnaných,“ hovorí Margita Podstavková.
Zuzana Kršková vymenovala niekoľko povolaní, o ktoré je najväčší záujem. „Zamestnávateľom chýbajú operátori výroby v strojárskej výrobe a operátori CNC strojov, v službách sú to tradičné povolania predavač, kuchár, čašník.“
Jej slová potvrdzuje Danka Krasničanová, majiteľka reštaurácie v Dolnom Kubíne. „Všetky reštaurácie v meste hľadajú pracovníkov. Tam nie je práca vhodná pre mamičky s deťmi, ktoré sa večer musia starať o rodinu. Väčšinu personálu tvoria mladí ľudia. Mnohým sa však nechce pracovať. Ich predstava je taká, že sa pomotkajú po kuchyni, vypijú kávu a občas niečo urobia. Ale my nevaríme pre troch ľudí ako doma. Tu treba makať. Nedávno mi odišla pracovníčka, ktorá povedala, že radšej ide do fabriky, lebo tam môže maródovať a ošetrovať člena rodiny koľko chce.“
Niektorým sa nechce pracovať
Vláda venuje v poslednom období zvýšenú pozornosť nezamestnaným mladým ľuďom do 29 rokov. Pred dvanástimi mesiacmi ich v Dolnom Kubíne registrovali 766, dnes už len 588.
Branislav Klocok, výkonný riaditeľ hutníckeho podniku OFZ v Širokej, ktorý poskytuje prácu necelej päťstovke ľudí, hovorí, že mu chýba 40 ľudí. „Počas prázdnin využívame stredoškolákov a vysokoškolákov, ale neviem, ako to zvládneme od septembra.“ Upozornil, že hoci je nezamestnanosť oficiálne stále dosť vysoká, majú problém nájsť vhodných zamestnancov. „Potrebujeme robotníkov do výroby, bez špeciálnej kvalifikácie a nemáme ich. Časť ľudí, ktorí ku nám chodia z úradu práce, nemá záujem o zamestnanie, lebo majú takú povahu. Druhou, väčšou skupinou sú ľudia, ktorí pracujú načierno a zamestnať oficiálne sa im neoplatí.“ A treťou mladí ľudia do 30 rokov.
Podľa Klocoka sú požiadavky mladých ľudí často nereálne. Požadujú nástupný plat tisíc eur a nechce sa im pracovať na zmeny. Cez víkendy, večer a v noci sa potrebujú zabávať, nie pracovať. Naša firma potrebuje chlapa, ktorý príde do práce každý deň triezvy. Takých teraz potrebujeme štyridsať.“
Časť slovenských firiem vyriešila súčasnú situáciu lacnejšou pracovnou silou zo zahraničia. Pri súčasnom vývoji je pravdepodobné, že po Ukrajincoch či Rumunoch siahnu aj oravské podniky.
